Testovanie kozmetiky

Každý deň používame obrovské množstvo produktov, ktoré na pokožku natierame. Krém, makeup, deodorant, parfém, čistiace gély, šampóny.. Všetky kozmetické produkty, ktoré dostať kúpiť sú síce odporúčané dermatológmi a prechádzajú kontrolou Úradu verejného zdravotníctva SR, avšak nie je to dostačujúce na to, aby sme ich zložkám nemuseli venovať pozornosť. Úrad verejného zdravotníctva SR síce schvaľuje uvedenie každého kozmetického výrobku na trh, bez tzv. osvedčenia o zhode výrobku sa nesmie objaviť produkt v ponuke – či už ide o výrobok slovenského výrobcu alebo dovozcu / distribútora zo zahraničia. Kontrola sa zameriava najmä na zloženie výrobku a to, či neprekročil stanovené limity podľa pravidiel EÚ. Úlohou tohto orgánu je tiež to, že informuje verejnosť na svojich stránkach –  aj o tom, ak sa na trh predsa len dostane kozmetický výrobok s obsahom škodlivých látok, resp. výrobok s toxickým obalom, ktorý prepúšťa nežiadúce látky do samotného produktu.

Je prírodná kozmetika zárukou kvalitného zloženia?

Kozmetike postačí k obdržaniu certifikátu prírodnej kozmetiky len 20% prírodných surovín. Tie však môžu byť ešte tepelne spracované, konzervované alebo inak znehodnotené. Ako predajca bio kozmetiky, dostávam často ponuky na predaj prírodnej kozmetiky. Po rozhovore s obchodným zástupcom však častokrát prídem na to, že prívlastok “prírodná” dostala len preto, že obsahuje harmanček alebo výťažok z granátového jablka. Naša nádejná spolupráca končí v momente, keď sa dostaneme k ďalším zložkám zloženia. ? Preto odporúčam pozorne čítať obaly!

Nebezpečné látky v kozmetike – ktorým zložkám je lepšie sa vyhnúť ?

Hliník – aluminium

Jedna z najpoužívanejších zložiek v antiperspirantoch. Soli hliníka uzatvárajú póry, resp. zužujú potné žľazy a zabraňujú tak nielen poteniu, ale najmä úplne prirodzenému vylučovaniu potu v podpazuší a odvádzaniu toxických látok z tela. U hliníka je stanovená hranica, kedy je ešte výrobok neškodný na 1 miligram na kilo hmotnosti za týždeň. Ak však zrátame všetky výrobky, v ktorých je hliník alebo jeho zlúčeniny či soli obsiahnutý, máme hranicu, ktorá je doslova nebezpečná. Hliník má tendenciu ukladať sa v mozgu a môže spôsobiť epilepsiu, či sklerózu multiplex. Pri výskumoch sa hliník objavil práve v mozgu tiež ľudí trpiacich alzheimerovou chorobou. Ženy, ktoré trpia rakovinou prsníka, majú v prsníkovej tekutine značne vyššie hodnoty hliníka ako tie, ktoré rakovinu nemajú. Ako rozoznať súčasť hliníka v kozmetických výrobkoch? Najčastejšie sa vyskytujú soli a zlúčeniny hliníka pod týmito značkami:  E173, E520, E521,E523, E554, E555, E556 a E558.

Fluor – Fluorid sodný

Fluoridy v zubnej paste sú veľmi diskutovanou témou. Jedna strana obsah fluoridu obhajuje a tvrdí, že znižuje riziko vzniku zubného kazu, druhá ho považuje za škodlivý. Štúdie preukázajú, že fluorid je látka škodlivá pre ľudský organizmus vo viacerých ohľadoch, a to najmä v kombinácii s hliníkom.

Čo to teda fluor je?

Fluor je dôležitým prvok potrebným na rast a silu kostí a zubov. Obsahujú ho niektoré minerálne vody, morské ryby, čierny čaj, ovocie a zelenina. Isteže, fluór je jedným z dôležitých prvkov pre náš organizmus. V prípade zubných pást však nejde o prírodný fluór, ale o fluorid sodný. Flurid vznikol ako vedľajší produkt spracovania hliníka v hlinikárskych spoločnostiach a v súčasnosti je to typická zložka zubných pást. Vo vysokej koncentrácii môže spôsobiť fluorózu – navonok sa prejavuje ako škvrny na zuboch, môže však spôsobiť lámavosť kostí, hyperaktivitu alebo naopak, útlm u detí. Fluorizácia vody sa u nás už našťastie nedeje, prefluorovať sa však aj naďalej môžete vďaka zubnej paste, ústnej vode a pod.  U detí sa ukladá v kostiach 50% prijatého fluoru,  u dospelého človeka 10%. V zahraničí je na zubnej paste uvedené: neprehĺtať, v prípade prehltnutia vyhľadajte lekársku pomoc. Avšak aj pri neprehltnutí sa fluor vstrebáva cez sliznicu úst! 

SLS – Sodium Luaryl Sulfate

SLS patrí medzi tenzidy a v súčasnosti sa nachádza v mnohých kozmetických výrobkoch. Je to silný čistiaci prostriedok, v minulosti bol využívaný v priemysle napr. na odmasťovanie motorov, veľmi dobre rozpúšťa tuky a oleje. Keďže je to jedna z najlacnejších povrchovo aktívnych látok, časom sa ujala v kozmetickom priemysle a začala sa pridávať do mydiel, sprchových gélov a šampónov, a tiež zubných pást. SLS spôsobuje podráždenie očí, alergické reakcie, dermatitídu, upchávanie vlasových pôrov, čo vedie k vypadávaniu vlasov. Kumuluje sa najmä v pečeni, srdci a mozgu. Hoci SLS nie je na zozname zakázaných látok, hrozí pri použití tejto látky v kozmetike riziko rakoviny, duplovane v prípade, ak navyše fajčíte, konzumujete alkohol a pod. Medzi škodlivé látky sa však oficiálne zrejme nezaradí, keďže kozmetické spoločnosti by museli hľadať prírodnejšie a drahšie alternatívy. Navyše, používanie šampónov so silnými tenzidami si vyžaduje aj zákonité použitie kondicionéra, pretože vlasy sa časom na základe silných rozpúšťadiel, akým je aj SLS, vysušujú a zle rozčesávajú. Sú príliš dobre odmastené. Na vlasovej pokožke však pôsobia SLS pomerne krátko. Oveľa nebezpečnejšie je použitie v prípravkoch zubnej hygieny, kde sa dostávajú na jazyk, sliznice a narušujú mikroflóru úst.

Náhrada v prírodnej kozmetike

V prírodnej kozmetike sa používa čoraz častejšie oveľa jemnejší tenzid SLES – Sodium Laureth Sulfate, ktorý sa vyrába deriváciou oleja z kokosových orechov. Výrobcovia prírodnej kozmetiky tiež používajú aj Amonium Lauryl Sulfate.

Ako sa škodlivým látkam v kozmetike vyhnúť?

Nedokážeme síce úplne eliminovať všetky nežiadúce zložky z nášho života,  všade okolo nás – v znečistenej vode, ovzduší, dokonca aj zelenine a ovocí sa nachádzajú chemické látky, ktoré nám na zdraví nepridávajú. K svojmu životu však musíme pristupovať zodpovedne a uvedomiť si, že je na každom z nás, aby sme prevzali riziká, ktoré so sebou kontroverzné látky v kozmetike prinášajú. Neznamená to, že sa teraz máme umývať len čistou vodou a na deodoranty a parfémy máme zabudnúť. Treba len vždy zvoliť tú najlepšiu “najzelenšiu” alternatívu, ktorá sa nám ponúka a vyberať rozumne.